Benjamín Szabó

Na úvod by som spomenul, že my veríme aj iným veciam, ako len striktne vedeckým faktom. Napr. ako by ste odpovedali na otázku, či je veda dôležitá, prípadne, prečo je dôležitá? Akú metódu ste pri zodpovedaní daných otázok použili? Predpokladám, že to neboli vedecké experimenty.

1 Scientizmus popiera sám seba – je protirečivý

To nastane vtedy, keď samotné tvrdenie vyvráti samé seba. Napr. “Žiadna veta nie je dlhšia ako tri slová.” Tvrdenie, že by sme nemali akceptovať nič iné, iba výsledky (prírodných) vied, nespĺňa vlastný štandard. Je protirečivé a vyvracia samé seba. Toto nie je vedecké stanovisko ani vedecky overený fakt ale skôr filozofický výrok. Zistíme to jednoduchou otázkou: “Aký vedecký experiment dokázal, že veda je jediný správny prostriedok na spoznávanie pravdy?” Autentická veda uznáva svoje limity a nevyhlasuje sa za jediný správny zdroj poznania, ktorý dokáže zodpovedať každú otázku. Veda skúma vedeckými metódami to, čo je možné skúmať a overiť vedeckými metódami. Už menej má čo povedať k témam a skutočnostiam, ktoré nespadajú pod jej predmet skúmania.

Scientizmus je filozofické tvrdenie o vede. Takže, ešte raz: tvrdenie, že by sme mali prijať ako pravdivé len to, čo je prírodovedecky (experimentálne) overené, je protirečivé, pretože takéto tvrdenie nie overené prírodovedecky (experimentálne). Navyše, tvrdí, že “by sme mali” niečo prijať, je to teda stanovisko, čo by sme mali robiť. Ani takéto úsudky nevie veda overiť. Scientizmus je protirečivý. Akými zmyslami pozorujeme túto pravdu, ktorá hovorí, že jedine veda poznáva pravdu? Alebo aký vedecký test by sme mohli použiť na jej overenie? 

Scientizmus nie je empiricky overiteľný a merateľný, nie je predmetom vedeckého bádania. Nemôžeme vedieť, pomocou vedeckej metódy, či je scientizmus pravdivý alebo nie. Ak veda nevie overiť pravdivosť scientizmu, ako môže byť scientizmus naozaj pravdivým? Ale ak nie je pravdivý, prečo by som mu mal veriť?

Mohli by sme to zhrnúť do krátkeho argumentu: 

Premisa 1: Vedecké poznanie je jedinou formou reálneho poznania.

Premisa 2: Toto tvrdenie nie je vedecké poznanie.

Záver vyplývajúci z dvoch premís: Preto, toto tvrdenie nie je reálne poznanie. 

Je to filozofické tvrdenie o tom, že nie je možné nič poznať filozofiou. To sa však vylučuje. Týmto samozrejme nechcem nijako znehodnocovať význam a prínos (prírodnej) vedy, ktorý je v mnohých ohľadoch obrovský. Veda samotná nie je problém, ale nesprávny pohľad na ňu – scientizmus. A takúto nadradenosť veda nevie dokázať. 

2 Scientizmus podkopáva vedu ako racionálnu formu skúmania

Podkopáva schopnosť obraňovovať predpoklady, na ktorých je veda založená. Nakoniec skončí ako nepriateľ vedy, nie ako jej priateľ. Zvážme, že veda akceptuje rôzne filozofické predpoklady, ktoré nie sú predmetom vedeckého overovania – napr. že existuje externý svet mimo mysle vedcov, že je tu princíp príčiny a následku a že ľudský intelekt je schopný odkrývať tieto vzorce. Veda predpokladá istú teóriu pravdy, zákony logiky a matematiky, absolútnu hodnotu etiky vo výskume (neklamať, zaznamenávať údaje presne a správne a pod.). Vo vede sa teda akceptujú mnohé filozofické aj etické princípy, bez ktorých by veda len ťažko napredovala. Takto sa istým spôsobom stáva scientizmus nepriateľom samotnej vedy, pretože jeho akceptáciou nemožno dané predpoklady, na základe ktorých je veda možná, prijať. Ak by sme odmietli všetko, čo nie je vedecky potvrdené, potom by sme nemohli akceptovať základy, na ktorých samotná veda stojí. 

Spýtajme sa: Ako môže byť, z hľadiska scientizmu, veda jedinou legitímnou formou racionálneho skúmania, ak predpokladá veci, ktoré nie sú výsledkom vedeckého skúmania? Tí, ktorí hlásajú scientizmus aby povýšili vedu, ju vlastne podkopávajú. Vtedy sa človek musí rozhodnúť: buď akceptuje scientizmus a odmietne vedu, alebo odmietne scientizmus a akceptuje vedu.

3 Scientizmus zamieňa metodológiu s ontológiou (metódu s realitou)

Metodológia je spôsob poznávania sveta a reality, a ontológia je samotná realita. Niektorí predpokladajú, že to, čo veda nedokáže detekovať, neexistuje. Táto úvaha je však mylná. Zamyslime sa nad týmto príkladom. Ideme na pláž hľadať plastové poháre, a použijeme na to detektor kovov. A samozrejme, nenájdeme nič. Je rozumné usúdiť, že plastové poháre neexistujú, pretože ich detektor kovov nenašiel? Samozrejme, že nie. Ide tu o limity použitej metódy skúmania (detektor kovov). 

Podobne, tak ako nie je opodstatnené usúdiť, že plastové poháre neexistujú pretože ich nedetekuje detektor kovov, tak nie je opodstatnené tiež usúdiť, že Boh neexistuje, pretože to výhradne vedeckou metódou zistiť nevieme. Neschopnosť vedy zistiť, či Boh existuje pomocou čisto vedeckých metód nehovorí nič o tom, či Boh existuje, ale len o obmedzeniach vedy samotnej. Tá môže byť použitá len na skúmanie vecí empiricky overiteľných a kvantifikovaľne merateľných. Aby sme zistili niečo o veciach, na ktoré veda nemá dosah, musíme použiť iné spôsoby skúmania a formy poznávania, napr. filozofiu a Božie zjavenie. 

Tvrdiť, že všetko, čo veda nedokáže zistiť, neexistuje, znamená nechať metódu diktovať to, čo je reálne, namiesto toho, aby realita diktovala správnu metódu jej štúdia.

4 Scientizmus podkopáva realitu ľudskej mysle

Filozof Edward Feser uvádza, že scientizmus je neudržateľný, pretože vedie k popretiu ľudskej mysle. A bez ľudskej mysle nemôže existovať ani argument v prospech scientizmu. Scientizmus tvrdí, že nič, čo nie je empiricky overiteľné a merateľné nie je reálne. Feser však poznamenáva, že myseľ nie je predmetom empirickej verifikácie a je nekvantifikovateľná. Formulácia hypotéz, váženie dôkazov, technické koncepty a konštrukcie príčin a následkov nie je možné opísať matematicky. Myšlienky a duševná činnosť nie je merateľná mikroskopom či teleskopom. Áno, niekto môže tvrdiť, že aj myšlienky sú len výsledkom fyzických a chemických procesov, výsledkom mozgu. Ale ak je to tak, prečo by som môjmu a tvojmu mozgu potom mal dôverovať? Ak nie sme nič viac, len hmota a atómy, potom nemám prečo dôverovať tomu, že nie sme nič viac, len hmota a atómy. 

5 Aj keď veda nie je vhodným nástrojom na poznávania Boha, poskytuje cenné údaje, vďaka ktorým je viera v Boha racionálna a opodstatnená 

Moderná kozmológia poskytuje dôkazy o tom, že vesmír je jemne vyladený, a to tak, aby umožňoval vývoj života. Vieme tiež, že vesmír mal začiatok a zo skúsenosti a pozorovania sveta možno vyvodiť zaujímavé závery o prvej príčine (napr. Akvinského 5 ciest). Veda je skôr priateľkou viery, ako jej nepriateľom. Je veľkým prínosom a pomocou nej poznávame krásu tohto sveta a to, ako funguje. Veda nám však “nedá” odpovede na dôležité otázky, ako sú: Prečo vôbec niečo existuje? Odkiaľ pochádzame a kam smerujeme?

Myslím si, že v rámci objektívneho bádania a spoznávania sveta scientizmus nemá svoje miesto, pretože „okliešťuje“ človeka a poznanie a cenné zistenia, ktoré nie sú výsledkom striktne vedeckých metód. A tak si kladiem otázku: prečo by sme niečo ako scientizmus mali prijímať?

Ďakujem, ak ste dočítali až sem. Na záver vás chcem pozvať na môj novo-vytvorený podcast s názvom „Rozumná viera“ (a rovnako pomenovanú FB stránku a YT kanál), kde sa snažím a budem snažiť zamýšľať nad vzťahom medzi vierou a rozumom, námietkami voči viere v Boha, kresťanstva a cirkvi, nad tým, ako s láskou a úctou brániť život nenarodených a nad mnohým inými, verím tomu, zaujímavými otázkami. 

Odporúčané zdroje:

Broussard, K.: Prepare the Way. 

Broussard, K.: Why God Still Matters (digital video)

DeRosa, J.: One less God than you (s. 50)

Zdroj:https://blog.postoj.sk/96072/scientizmus-je-jedinym-spolahlivym-zdrojom-poznania-pravdy-veda

Podcast: https://open.spotify.com/show/1XmBcPTLcwPy5E1VY3cP7P