Kresťania veria, že Boh ku ktorému sa utiekajú je Bohom lásky, dobra, pokoja, ba dokonca, že Boh je
Láskou a najvyšším Dobrom. Biblia hovorí o prejavoch tejto Lásky už od samotného začiatku. Boh
stvoril všetko ako dobré, ba dokonca neskôr, keď človek padol, nemeškal s pomocou a poslal svojho
jednorodeného syna, „lebo tak miloval svet.“ (Ján 3,16)

Kritici však poukazujú, že tvárou v tvár existencii zla a utrpenia, Boh zlyhal a je slabým, nie
všemohúcim Bohom, pretože si nevie poradiť so zlom. Niektorí idú ešte ďalej a tvrdia, že Boh stvoril
a vlastne musel stvoriť zlo, ak chce byť ešte všemohúci. Tieto predstavy o Bohu/bohoch sú blízke
najmä orientálnym náboženstvám, ktoré zastávajú dualistický pohľad na svet. Svet je bojiskom dvoch
rovnocenných princípov dobra a zla.

Dualizmus kritizoval kresťanský spisovateľ C.S. Lewis v knihe K jadru kresťanstva. Ak je dualizmus
pravdivý, pýta sa Lewis, odkiaľ vieme, čo je dobro a čo je zlo? Kde je meradlo na základe, ktorého to
vieme rozlíšiť? Dualizmus odporuje kresťanskému pohľadu, pretože je tu jeden dokonale dobrý Boh,
ktorý pôvodne stvoril všetko, ako dobré. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby sme v samotnej Biblii
nenašli verše, ktoré tomuto zdanlivo protirečia.

V starozákonnej knihe proroka Izaiáša, Boh hovorí, že „utvára svetlo a tvorí tmu, pôsobí blaho a tvorí
zlo.“ (Roháčkov preklad) V iných prekladoch napríklad v katolíckom či ekumenickom sa namiesto
„zla“ uvádza „bieda.“ (V anglickej verzii kráľa Jakuba sa to uvádza takto: „I form the light, and create
darkness, I make peace, and create evil.“) Tieto a ďalšie iné verše, najmä v Starom zákone privádzajú
mnohých do rozpakoch a niektorých dokonca k myšlienke, že Boh stvoril zlo.
Proti tejto úvahe existujú viaceré výhrady. Prvá z nich je filozofická a uviedol ju napríklad svätý
Tomáš Akvinský vo svojom diele Suma teologická. Tomáš hovorí, že zlo je síce reálne, no nie je
stvorenou vecou, ako napríklad skala alebo človek. Zlo je skôr absenciou niečoho dobrého – tma je
nedostatkom svetla, zima je nedostatkom tepla. A tak zlo (či už morálne alebo fyzické) iba
„parazituje“ na dobre. Z uvedeného vyplýva, že je prinajmenšom nepresné tvrdiť, že Boh stvoril zlo.
Nie je veľmi jednoduché vysvetliť, prečo Izaiáš dualistickým spôsobom vysvetľuje Božiu aktivitu.
Hebrejský výraz pre zlo („ra“) je v Biblii používaný vo viacerých významoch aj v súvislosti s
fyzickým zlom (choroba, nepriazeň osudu, nepokoj, utrpenie, starosť).

Biblista John Walton v tejto súvislosti vysvetľuje: „Izraeliti, rovnako ako všetci ostatní v starovekom
svete, verili, že každá udalosť bola aktom božstva. Každá rastlina, ktorá vyrástla, každé narodené
dieťa, každá kvapka dažďa a každá prírodná katastrofa bola Božím činom.“
Starý zákon niekedy opisuje Boha ako vrtošivú bytosť, ktorá keď sa raz nahnevá, tak nepozná brata. Je
však potrebné si uvedomiť, že toto všetko sú iba antropomorfizmy, ktoré majú nedokonalému človeku
aspoň trochu priblížiť nepochopiteľného a tajomného Boha. Boh v Starom zákone je až nápadne
ľudský, čo však neznamená, že Boh je ako človek. Práve naopak, Boh je natoľko odlišný od človeka,
až je skôr lepšie hovoriť o Bohu aký nie je.

Existuje viacero odpovedí na zložitý problém – Boh versus zlo. Boh neexistuje a človek je hračkou
prírody, sám je „boh“ a rozhoduje, čo je dobré a čo je zlé. Alebo Boh síce existuje, no nie je
všemohúci, a zlo je mimo jeho agendy. Prípadne, Boh je všemohúci, stvoril všetko (čiže aj zlo).
Osobne sa mi zdá, že najlogickejšia možnosť je tá, že všemohúci Boh stvoril všetko, aj ľudí so
slobodnou vôľou, ktorí majú možnosť voliť aj také rozhodnutia, ktoré sú hlúpe, nemorálne, zvrátené,
no napriek tomu slobodné. To, že človek zažíva rôzne utrpenia, aj nespravodlivé, má slúžiť v širšom
kontexte Božej pedagogiky pre dobro človeka, hoci to v krátkodobom pohľade nie je viditeľné.

Peknou ukážkou tohto prístupu je príbeh starozákonnej postavy Jozefa, ktorý zažil rôzne krivdy od
vlastných bratov. Na konci príbehu sa Jozef stretáva s bratmi, ktorí si uvedomili, akej nespravodlivosti
sa dopustili. Jozef im odpúšťa so slovami: „Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na
dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.“ (Gn 50,20)
Napriek všetkým úvahám a možným odpovediam, je pravdepodobné, že otázka zla zostane navždy
zahalená rúškom tajomstva. A možno niekedy je lepšie namiesto otázky kde je Boh sa pýtať kde je
človek.

Erik Dujava
Zdroj: https://blog.postoj.sk/96953/zamyslenie-stvoril-boh-zlo