Akí boli naši predkovia? Šokujúce odhalenie!
Určite ste už niekedy počuli názor, že v dávnych dobách bolo ľudstvo na ďaleko nižšej úrovni ako
dnes – vedomosťami, kultúrou, umením, zdravotne i spoločensky, a že úplne na začiatku bol človek
v prechodnej fáze údajného vývoja zo zvierat, kedy s biedou dokázal rozrobiť oheň , ukryť sa v
jaskyni alebo si vyrobiť kamenný nôž či koženú suknicu. Tento pohľad na pôvod a históriu človeka je
však veľmi naivný a vychádza z presvedčenia o pravdivosti takzvanej evolučnej teórie, ktorá tvrdí, že
život pochádza z tzv. chemickej prapolievky, zmesi jednoduchých chemikálií, ktorá sa spontánne
skonsolidovala do prvých samo sa reprodukujúcich chemických celkov, hoci nič také ako samo sa
reprodukujúca molekula ani dnes v prírode neexistuje! Ani DNA nie je schopná reprodukovať seba
samého, ale potrebuje na to mnoho proteínov a enzýmov a ďalších megazložitých molekulárnych
systémov, až vraj nakoniec vznikli prvé živé bunky. Tie sa potom údajne postupne diverzifikovali až
do tej miery, že nakoniec po stovkách miliónov rokov slepých pokusov a omylov prichádza na scénu
prvý opo-človek. Onen ostrstený, zhrbený, zapáchajúci tvor s opičími rysmi na tvári, notoricky známy
z učebníc a televízie, chudáčik s malým mozgom, vydávajúci primitívne škreky, z ktorých si mal
postupom času vyvinúť komplexnú ľudskú reč so všetkou jej symbolikou, gramatikou diela svetovej
literatúry. Tento evolučný príbeh všetci dobre poznáme, veď sa vyučuje zo zákona na všetkých
školách, vysiela stále znova a znova v televízii, píše sa o ňom v časopisoch, encyklopédiách a
učebniciach. Je oslavovaný, ospevovaný, vyvyšovaný a chránený, ako by to bol najväčší poklad
ľudstva. Problém je ale v tom, že je to len príbeh, vymyslený príbeh, ktorý s vedou súvisí iba veľmi
okrajovo. Správne by nemal byť vôbec nazývaný vedeckým, pretože ho nemožno podrobiť
opakovateľným vedeckým experimentom a pozorovaniam. Nikto nikdy nepozoroval vývoj jedného
základného druhu v iný, nikto takýto proces nedokázal napodobniť ani v hrubých rysoch v laboratóriu
ani zostaviť teoretický model, podľa ktorého by takýto vymyslený proces mohol reálne prebiehať a ani
nemáme žiadne uspokojivé historické/fosílne – nálezy, ktoré by takýto proces aj len v hrubých rysoch
potvrdzovali. Skrátka evolučná predstava o postupnom dlhodobom vývoji baktérie v človeka je úplne
vymysleným príbehom bez akejkoľvek solídnej dôkazovej základne, ktorý si však ale získal srdcia
mnohých ľudí svojimi nulovými nárokmi na etický a vzťahový rozmer našich životov, nulovým
apelom na hlbokú reformu našich sŕdc či vzťahov a zároveň zdaním pravdivosti, vďaka ktorému v nás
prebúdza pocit bezvýznamnosti prapodivne skĺbený s pocitom, že je správne či dokonca nutné
maximalizovať svoje vlastné prežitie a pohodlie.

Veľkolepá evolučná teória
Treba povedať, že na to, aby celý ten veľkolepý evolučný príbeh mohol byť považovaný za vedecký,
či všeobecne pravdivý, by sme totiž potrebovali mať neporovnateľne oveľa viac vedeckých dôkazov
a v mnohých ohľadoch dôkazov iného typu, než ktoré nám bývajú obvykle predkladané. My ľudia
máme všeobecne všetci sklon byť veľmi veľkorysí a prezieraví, pokiaľ ide o dôkazy pre niečo, čomu
CHCEME sami veriť. Potom sme ochotní vyhlásiť za dôkaz, dokonca s prívlastkom vedecký,
prakticky čokoľvek, čo by ale za iných okolností štatút dôkazu nikdy nemalo. Uveďme konkrétny
príklad. Pokiaľ tím paleontológov nájde napríklad skamenený zub, čo je určite radostná udalosť,
dokáže z neho za určitých okolností vystavať až neuveriteľný príbeh. Napríklad údajný nebraský
človek bol vykonštruovaný z jedného zuba vyhynutého druhu prasaťa. Vlastne to bola celá osada pravekých ľudí, v pravekých kostýmoch pri pravekom ohni.