je otázka, ktorá je (zrejme) taká stará ako ľudstvo samo. Keď cestujeme po svete okolo nás a dívame
sa do priestoru, ktorý nazývame nebo, tak jednoducho tieto otázky prichádzajú. Kto je ešte okolo nás
koho sme nestretli ale vidíme stopy?

Ako je to bežné aj v iných oblastiach, názory sú rôzne v oblasti filozofie, vedy aj medzi bežnými
ľuďmi. Je zrejme jasné, že otázku existencie Boha, teda nadprirodzenej bytosti, nie je možné dokázať
alebo vyvrátiť. Minimálne musíme uznať, že dosiaľ sa to nepodarilo. Zostáva to otázkou viery, čo
neznamená, že je to bez argumentov, vysvetlení a dôvodov. Tie má každá strana.

V tejto diskusii máme na jednej strane ľudí, ktorí veria v Boha (božstvá) a títo sa často aj organizujú
v náboženstvách a na druhej strane ľudí, ktorí sa touto otázkou zaoberajú vedecky, predovšetkým
filozoficky a potom aj tých, ktorých to nezaujíma alebo to ignorujú.

Z dávnej minulosti poznáme argumenty Platóna a Aristotela, ktorí predložili kozmologické
argumenty (všetko má svoju príčinu) pre existenciu Boha. K tomuto sa neskôr pridali Ibn Rushd
(Averroes) a Tomáš Akvinský, ktorí predložili svoje vlastné verzie kozmologického argumentu.
Ibn Rushd (12. st. nl.) tvrdí, že naša planéta je tak jemne vyladená na udržanie života a to dokazuje, že
to tak niekto nastavil a to je Boh. Slnko a Mesiac nie sú len náhodné objekty vznášajúce sa v Mliečnej
dráhe, ale slúžia nám vo dne aj v noci a z toho, ako funguje príroda a ako sa tvorí život, z toho ľudstvo
ťaží. Z toho odvodzuje, že musí existovať vyššia bytosť, ktorá urobila všetko dokonale, aby slúžilo
životu na našej planéte.

Maimonides (Mojžiš ben Maimon 12. st. nl.), židovský učenec tvrdil, že pretože každý fyzický objekt
je konečný, môže obsahovať iba obmedzené množstvo energie. Ak je všetko vo vesmíre, ktorý zahŕňa
všetky planéty a hviezdy, konečné, potom musí existovať nekonečná sila, ktorá by umožnila pohyb
všetkého vo vesmíre. Veril, že tento argument nám dáva dôvod veriť, že Boh je, nie predstavu o tom,
čo Boh je.

S tzv. ontologickým argumentom prišiel Augustín (nazývaný svätý, 4. st. nl.), ktorý tvrdil, že u
všetkých ľudí jestvuje pojem Boha ako dokonalej bytosti, pričom tento pojem by nemohol vzniknúť,
keby nejestvovala dokonalá bytosť aj v skutočnosti. V stredoveku obhajoval tento argument Anselm
z Canterbury. René Descartes povedal, že existencia Boha alebo božstiev je logicky nevyhnutná na to,
aby dôkazy o zmysloch mali zmysel. Ján Kalvín argumentoval za sensus divinitatis (zmysel pre
božstvo), ktorý dáva každému človeku poznanie o Božej existencii.

Teleologický argument v prospech existencie hovorí o tom, že v prírode je všetko usporiadané tak
účelne, že to možno vysvetliť jedine ak pripustíme existenciu nadprirodzenej rozumnej bytosti, ktorá
usporadúva všetky javy.

Ateisti považujú argumenty za existenciu Boha alebo božstiev za nedostatočné, pomýlené alebo
prevažované argumentmi proti nim. Medzi filozofov, ktorí argumentovali proti existencii Boha, sú
napr. Friedrich Nietzsche a Bertrand Russell.

Takže „logické argumenty“ a premýšľajúci ľudia existujú na obidvoch stranách, ale zdá sa, že toto nie
je cesta ako túto otázku vyriešiť jednoznačne. Zostáva teda len viera? – Viera v Boha, alebo viera
v závery vlastného skúmania, alebo názoru, ktorí sme sa rozhodli prijať?
Redakcia Abe (ak Boh existuje)